Protokol ICMPv6

Podobne ako v prípade IP-protokolu verzie 4 sa pre signalizáciu chybových stavov a pre diagnostiku používa protokol ICMP, tak i v IPv6 sa používa protokol ICMP. Protokol ICMP pre IP-protokol verzie 6 je špecifikovaný RFC-2463.

Typy ICMP správ sa delia na dva intervaly:

• Interval 0 až 127 čo sú chybové správy. 
• Interval 128 až 255 čo sú informatívne správy. 

Preklad IP-adries na linkové adresy

Na obrázku chce stanica A odoslať stanici B IP-datagram. Ale IP-datagram musí byť vložený do linkového rámca. Stanica A síce pozná IP-adresu stanice B (tá je 4800::1234:4321:123), ale pre vytvorenie linkového rámca potrebuje tiež linkovú adresu stanice B. 

            Obrázok -  Stanica A chce odoslať IP-datagram stanici B

Pre zistenie linkovej adresy svojho suseda na lokálnej sieti slúžia dve ICMP správy: 

• Žiadosť o linkovú adresu, ktorú stanica A žiada obežníkom stanici B, aby stanici A poskytla svoju linkovú adresu. 
• Oznámenie o linkovej adrese, ktorou stanica B poskytuje stanici A svoju linkovú adresu. 

Zistenie adresy smerovača na LAN

Pokiaľ stanici nestačí komunikácia iba na LAN, tak pre komunikáciu mimo LAN musí poznať adresu smerovača. Rečou smerovačov: stanica potrebuje získať položku default do svojej smerovacej tabuľky. Smerovače v pravidelných intervaloch rozširujú túto informáciu obežníkom pre všetky počítače na LAN pomocou ICMP správy oznámení o smerovaní. 

Zmeň smerovanie

            Obrázok - Zmeň smerovanie

Situácia je znázornená na obr.:  Na LAN je viacej smerovačov. Odosielateľ posiela IP-datagram príjemcovi. Keďže v smerovacej tabuľke nemá priamy smer cez smerovač 2, tak využije položku default, ktorú získal napr. z ICMP správy oznámenie o smerovaní a ktorá ukazuje na smerovač 1. Smerovač 1 príjme datagram, ale je nútený ho rovnakým rozhraním predať smerovaču 2. Smerovač 1 to síce uskutoční, ale neodpustí si o tom ICMP správou zmeň smerovanie informovať odosielateľa. Odosielateľ príjme správu zmeň smerovanie, z ktorej si vytvorí novú položku do svojej smerovacej tabuľky, ktorá ukazuje priamo na smerovač 2. 

IP-adresa
IP-adresa je v protokole IPv6 šestnásťbajtová (128 bitov). Rozoznávame tri typy adries: 

• Jednoznačná adresa sieťového rozhrania (Unicast). 
• Anycast – adresa skupiny sieťových rozhraní, IP-datagram adresovaný adresou typu anycast bude doručená jednému z týchto rozhraní. 
• Obežník (Multicast). 

Neexistuje tu všeobecný obežník (Broadcast). 

Zápis adresy

Používajú sa tri zápisy IP-adresy: 

• hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh, kde h je jedna šestnásťková číslica (0–F) reprezentujúca 4 bity adresy.
  Príklad: ABCE:3:89AD:134:FEDC:E4D1:34:4321 (vedúce nuly sa nemusia uvádzať)
• Skrátený zápis pomocou zdvojenej dvojbodky. Zdvojená dvojbodka sa môže v adrese vyskytnúť iba raz. Zdvojená dvojbodka nahradzuje ľubovolné množstvo štvoríc núl. Príklad: 
  Adresu 12A1:0:0:0:5:15:500C:44 je možné skrátene zapísať ako 12A1::5:15:500C:44 
  Adresu 1234:0:0:0:0:0:0:14 je možné skrátene zapísať ako 1234::14
  Slučku , tj. adresu 0:0:0:0:0:0:0:1 je možné skrátene zapísať ako ::1
• hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:hhhh:d.d.d.d, kde posledná štvorica je vyjadrená obdobne ako u IP-adresy verzie 4, tj. každý bajt je vyjadrený desiatkovou číslicou. Táto forma zápisu je vhodná v prostredí, kde sa budú spoločne používať IPv4 a IPv6.
  
  

Príklady: 
::195.47.103.12 
12::A54:147.123.25.4
Adresy sietí sa zapisujú podobne ako u IPv4 ako prefix nasledovaný lomítkom a počtom bitov tvoriacich adresu. Napr. 80:1::1/64. 

Tabuľka - Niektoré časti adresného priestoru IPv6:

Obežníky

Obežníky majú prefix obsahujúci v prvom bajte samé binárne jednotky, tj. šestnástkovo FF. Druhý bajt je rozdelený na dve polovice. Prvá polovica má významný iba štvrtý bit zľava, ktorý pokiaľ má hodnotu 0, je obežník priradený na trvalo, pokiaľ má hodnotu 1, jedná sa o dočasné priradenie. Druhá polovica druhého bajtu špecifikuje rozsah skupiny tvoriaci obežník. Nadobúda napr. hodnôt: 

1 – obežník v rámci lokálneho uzla
2 – obežník v rámci LAN
5 – obežník v rámci siete
8 – obežník v rámci firmy
E – globálny obežník

Existujú vyhradené obežníky, napr.: 

FFxx::1 – obežník pre všetky stanice (počítače aj smerovače)
FFxx::2 – obežník pre všetky smerovače
FFxx::9 – obežník pre všetky smerovače na protokole RIP
atď.

Konkrétne FF02::2 je obežník určený všetkým smerovačom na LAN.

Jednoznačné adresy

RFC-2373 špecifikuje alokáciu adries. Avšak teraz sa ukazuje, že sa bude používať mierne pozmenená schéma. Aktuálnym materiálom je materiál “IPv6 assigment and allocation policy document (5th draft 16 April 1999)”, ktorý IP-adresu rozdeľuje do častí znázornených na obr. 1-12. 

         Obrázok - IP-adresa verzie 6

Význam jednotlivých polí v IPv6-adrese je: 

FP – prvé tri bity majú pre jednoznačnú alokovanú adresu hodnotu 010. 
TLA ID (Top-Level Agregation Identifiers) – týchto 13 bitov je spravovaných IANA (najvyššia autorita Internetu), ktorá prideľuje tento priestor regionálnym 
IR (Internet Registry) – pre Európu je IR organizácia RIPE so sídlom v Amsterdame. RIPE má pridelených  prvých 8 bitov: 010 01000, t.j. RIPE spravuje všetky adresy, ktoré majú v prvom bajte hodnotu 10010002=4816. 
sub-TLA - z týchto 13 bitov môže RIPE prideľovať organizáciam označovaných ako TLA registre, ktoré budú prideľovať adresy poskytovateľom Internetu. Hodnota polí FP + TLA ID + sub TLA je pridelená konkrétnemu TLA registru. 
NLA ID (Next Level Agregation) – týchto 13 bitov identifikuje konkrétneho poskytovateľa Internetu. 
SLA ID – 16 bitov, z ktorých prideľuje poskytovateľ adresný priestor firme. Najmenšia časť adresného priestoru, ktorá môže byť firme pridelená je /64.